Ḵẖurūj 17

chaṭān se pānī

1phir isrāīl kī pūrī jamāat sīn ke registān se niklī. rabb jis tarah hukm detā rahā vah ek jagah se dūsrī jagah safar karte rahe. rafīdīm meṅ unhoṅ ne ḵẖaime lagāe. vahāṅ pīne ke liye pānī na milā. 2is liye vah mūsā ke sāth yah kah kar jhagaṛne lage, “hameṅ pīne ke liye pānī do.” mūsā ne javāb diyā, “tum mujh se kyūṅ jhagaṛ rahe ho? rabb ko kyūṅ āzmā rahe ho?” 3lekin log bahut piyāse the. vah mūsā ke ḵẖilāf buṛbuṛāne se bāz na āe balki kahā, “āp hameṅ misr se kyūṅ lāe haiṅ? kyā is liye ki ham apne bacchoṅ aur revṛoṅ samet piyāse mar jāeṅ?”

4tab mūsā ne rabb ke huzūr faryād kī, “maiṅ in logoṅ ke sāth kyā karūṅ? hālāt zarā bhī aur bigaṛ jāeṅ to vah mujhe saṅgasār kar deṅge.” 5rabb ne mūsā se kahā, “kuchh buzurg sāth le kar logoṅ ke āge āge chal. vah lāṭhī bhī sāth le jā jis se tū ne daryā-e-nīl ko mārā thā. 6maiṅ horib yānī sīnā pahāṛ kī ek chaṭān par tere sāmne khaṛā hūṅgā. lāṭhī se chaṭān ko mārnā to us se pānī niklegā aur log pī sakeṅge.”

mūsā ne isrāīl ke buzurgoṅ ke sāmne aisā hī kiyā. 7us ne us jagah kā nām massā aur marībā yānī ‘āzmānā aur jhagaṛnā’ rakhā, kyūṅki vahāṅ isrāīlī buṛabuṛāe aur yah pūchh kar rabb ko āzmāyā ki kyā rabb hamāre darmiyān hai ki nahīṅ?

amālīqiyoṅ kī shikast

8rafīdīm vah jagah bhī thī jahāṅ amālīqī isrāīliyoṅ se laṛne āe. 9mūsā ne yashūa se kahā, “laṛne ke qābil ādmiyoṅ ko chun lo aur nikal kar amālīqiyoṅ kā muqāblā karo. kal maiṅ allāh kī lāṭhī pakṛe hue pahāṛ kī choṭī par khaṛā ho jāūṅgā.”

10yashūa mūsā kī hidāyat ke mutābiq amālīqiyoṅ se laṛne gayā jabki mūsā, hārūn aur hūr pahāṛ kī choṭī par chaṛh gae. 11aur yūṅ huā ki jab mūsā ke hāth uṭhāe hue the to isrāīlī jītte rahe, aur jab vah nīche the to amālīqī jītte rahe. 12kuchh der ke bād mūsā ke bāzū thak gae. is liye hārūn aur hūr ek chaṭān le āe tāki vah us par baiṭh jāe. phir unhoṅ ne us ke dāīṅ aur bāīṅ taraf khaṛe ho kar us ke bāzūoṅ ko ūpar uṭhāe rakhā. sūraj ke ġurūb hone tak unhoṅ ne yūṅ mūsā kī madad kī. 13is tarah yashūa ne amālīqiyoṅ se laṛte laṛte unheṅ shikast dī.

14tab rabb ne mūsā se kahā, “yah vāqiā yādgārī ke liye kitāb meṅ likh le. lāzim hai ki yah sab kuchh yashūa kī yād meṅ rahe, kyūṅki maiṅ duniyā se amālīqiyoṅ kā nām-o-nishān miṭā dūṅgā.” 15us vaqt mūsā ne qurbāngāh banā kar us kā nām ‘rabb merā jhaṅḍā hai’ rakhā. 16us ne kahā, “rabb ke taḵẖt ke ḵẖilāf hāth uṭhāyā gayā hai, is liye rabb kī amālīqiyoṅ se hameshā tak jaṅg rahegī.”